Miroslav Válek, KAPLNKA
Keby si rástla v záhrade a na slnku,
chodil by som každodenne z diaľky
k vám do záhrady na fialky
a tvojim nohám spravil by som kaplnku.
Tvoje nohy, keby si si nesadla,
boli by v nej dva ružové stĺpy,
ktoré vždycky- to vie už aj hlúpy-
držia klenbu, aby na ne nespadla.
Vo zvonici,kde to bije zľahučka,
je vysoko nad klenbou,no skrátka,
keby boli otvorené vrátka,
našiel by som dve voňavé jabĺčka.
Keby som tak kaplnku ja takú mával,
na môj dušu nebol by v nej nával,
sám by som sa s jabĺčkami hrával
a na noc ju na sto zámkov zamykal.
Kaplnka patrí medzi najkrajšie ľúbostné básne autora, pre ktorého láska nebola len meradlom vecí, kritériom, ale aj možným útočiskom pre strápené srdce i myšlienkami rozboľavenú hlavu. V doslove k Hevierovmu výberu z diela Miroslava Válka Jozef Urban napísal: „V mojom ponímaní je Miroslav Válek predovšetkým básnik napätia. Niekedy mám pocit, že keby som medzi dva verše zapojil voltmeter, vyrazilo by z neho ručičku.“ Výstižné a presné! Jozef Urban sa presne trafil, vystihol to čo som pri čítaní Válkových veršov cítil ale nevedel definovať. Napätie. To čakanie, ten ťažko popísateľný pocit ktorý vám spôsobuje chvenie, začína niekde pri srdci, žialmi prechádza až do mozgu a na tele vám spôsobí zimomriavky. Husiu kožu. A niekto vtedy možno začne milovať...
Válek svojím moderným jazykom, spolu s vtedajšou generáciou básnikov ktorú okrem neho reprezentovali Milan Rúfus, Vojtech Mihálik a Viliam Turčány, sa stáva atraktívnym a príťažlivým pre mladých čitateľov vzdialených milóny svetelných rokov od staromódneho vyznávania lásky k Maríne. Jeho ľudskosť a blízkosť pomáha tejto generácii získať dôveru k poézii. Napätie ktoré v ňom prebývalo možno pramenilo z doby na ktorú sú citliví mnohí jeho kritici a jeho politickú angažovanosť v bývalom režime i kontroverzné členstvo v komisii poverenej stranou aby potlačila sviečkovú manifestáciu v roku 1988. Aj napriek všetkým neprajníkom nič to neuberá z obrovskej ľudskosti, úprimnosti a krehkej intimity jeho básní, ktoré sa až priveľmi podobajú osobným spovediam.
Svoj debut Dotyky publikoval Válek keď mal tridsaťdva rokov, predtým však svoje básne publikoval časopisecky, výber z jeho takto uverejnených beršov vyšiel v r. 1971 v rozšírenom vydaní Dotykov pod názvom Zápalky. Báseň Kaplnka vyšla v r. 1956 v Slovenských pohľadoch spolu s básňami Hrdlička, Už koľkú noc, Lúčenie a Ráno. V rannej tvorbe dominuje lyrika ľúbostných drám, smútku, sklamania, rozchodu, neopätovaného citu, absencie citu zo strany partnerky či jej nevery. Vďaka tomu sa jeho tvorba stala taká blízka mnohým mladým čitateľom, ktorí rovnako ako Válek hľadali zakázanú lásku (a nad komínom dym). Keď som sa prvýkrát dostal k Zápalkám (tým veršovaným) mal som šestnásť, sedemnásť rokov a práve vtedy, v takom veku, začala aj mňa chytať potichučky zápalka dávna a pálili ma jej plamene. So Zápalkami som spoznával aj dievčatá a keď som si v izbe polepenej plagátmi čítal:
Keby si rástla v záhrade a na slnku,
chodil by som každodenne z diaľky
k vám do záhrady na fialky
a tvojim nohám spravil by som kaplnku...
možno fúkal studený vietor a plieskal okenicou a v ďalekých hviezdach bzučal hviezdny roj, a v rádiu Mekky Žbirka spieval: „...láska je strašne bohatá...“, som prepadol obdivu k básňam a zatúžil napodobniť niektorého z básnikov a nemotorne som vyryl svoje prvé kostrbaté rýmy spolužiačke na lavicu. Lavica skončila u školníka v dielni, ja pri nej s brúsnym papierom v ruke celý zaprášený a za odmenu som ešte ponatieral všetky lavice v triede. Moje prvé verše neslávne zmizli z povrchu zemského a ja som neskončil v záhrade ale pri spolužiačke na internáte. Rýmy zabrali... Takže som mohol spokojne pokračovať ďalej...
...Tvoje nohy, keby si si nesadla,
boli by v nej dva ružové stĺpy,
ktoré vždycky- to vie už aj hlúpy-
držia klenbu, aby na ne nespadla.
Vo zvonici,kde to bije zľahučka,
je vysoko nad klenbou,no skrátka,
keby boli otvorené vrátka,
našiel by som dve voňavé jabĺčka...
Svet násťročných je plný objavovania, hľadania, nachádzania a strácania. Možno by ste čakali ako pod klenbou hľadám jabĺčka. Lenže to moje spadlo zo skrine... Možno aj preto, že som si to poriadne nedočítal do konca.
...Keby som tak kaplnku ja takú mával,
na môj dušu nebol by v nej nával,
sám by som sa s jabĺčkami hrával
a na noc ju na sto zámkov zamykal.
Z rýmov na lavici sa mi postrácali písmenká. Spolužiaci na hodinách literatúry recitovali básne, triedny profesor sa tešil nanovo namaľovaným laviciam a ja som si v zošite matematiky hľadal miesto na nový verš. Hneď vedľa kvadratickej rovnice a nakreslenej klenby s jablkami. Nad malé mesto za oknom si čupol prašivý deň a vonku popŕchalo. Strašne sa to podobalo na nejakú báseň...
Literatúra:
Válek, M. 1999. Jesenná láska, Slovenský spisovateľ, Bratislava 1999
Komentáre